V severnej časti Východoslovenskej nížiny na brehoch rieky Laborec v nadmorskej výške 115m sa rozprestiera súčasné hospodárske a kultúrno-spoločenské centrum okresu i Zemplína – Michalovce. Mesto je vzdialené 60km na východ od Košíc a 35km od pohraničného mesta na Ukrajine Užhorodu. Nad mestom vystupujú dve zalesnené vyvýšeniny – Hrádok (163m) a Biela hora (159m). Okraj Bielej hory obmývajú vlny vodnej nádrže Zemplínska Šírava (33km²), ktorá je zo severu chránená oblúkom Vihorlatských vrchov. Územie mesta, najmä vŕšok Hrádok a jeho okolie, bolo osídľované už v praveku.

Prvý známy názov Michaloviec je zaznamenaný v listine z roku 1244 ako Myhal. V roku1290 sa objavuje názov Nogmihal – Veľký Michal, neskôr používaný v maďarskej podobe Nagy Mihály, popri slovenskej podobe Michalowce (1773). Ako sídlo hradného panstva Sztárayovcov mu patrilo 20 obcí, od roku 1418 sa vyvíjalo ako zemepanské mestečko. Od 16.storočia bolo mesto pod vplyvom sedmohradských kniežat.

V súčasnosti majú Michalovce 41 000 obyvateľov. V meste je celý rad priemyselných podnikov. Nafta Východ, a.s. je zameraná hlavne na banskú činnosť a vykonávanie geologických prác. Elektrotechnický priemysel reprezentuje firma SIEMENS Automotive a firma BSH Drives and Pumps. Priemysel stavebných hmôt je zastúpený firmou KERKO a PSJ-Chemkostav.

Gymnázium na ul.Ľ.Štúra, SPŠ – elektrotechnická, SPŠ – odbor strojnícky a  stavebný, Stredná zdravotnícka škola, Stredná poľnohospodárska škola, Hotelová akadémia, Obchodná akadémia, SOU stavebné, SOU strojárske, SOU služieb, SOU cirkevné, SOU poľnohospodárske. Zastúpenie tu má aj vysoké školstvo. V  meste sídli pobočka Ekonomickej univerzity v  Bratislave – Podnikovo hospodárska fakulta Košice a pobočka Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave.

Medzi najdôležitejšie zariadenia v oblasti kultúry patrí Zemplínske múzeum, ktoré sídli od svojho založenia v roku 1957 v objekte kaštieľa rodu Sztárayovcov. Bohatú činnosť vyvíjajú aj kultúrne strediská (Mestské a Regionálne), Dom Matice slovenskej, knižnica Gorazda Zvonického , Zemplínska spoločnosť, spevácke a tanečné súbory. Každoročne sa tu usporadúvajú medzinárodné folklórne zemplínske slávnosti piesní a tancov.

Pre športové vyžitie sú k dispozícii dve športové haly, zimný štadión, futbalový štadión, krytá plaváreň a fitnesscentrá. Rekreačné zázemie mesta tvorí lesopark Biela hora, Zemplínska Šírava, Vinianske jazero a Morské oko.

Vodná nádrž má celkový objem 334mil.m³. Naplňovaná je prevažne z vôd Laborca. Pri dĺžke 11km a šírke 3km je plocha hladiny kolísavá od 22 do 33.5 km². Priemerná hĺbka je tu pomerne malá – len 3.5m. Výška hrádze je 6-8m, resp. maximálne 12m.

Geografickej polohe vďačí za jedinečné klimatické pomery hlavne v letnom období (priemerná júlová teplota je 20⁰C, čo je aj priemerná teplota vody v letnom období, dĺžka ročného slnečného svitu je 2000 hodín), a preto je intenzívne, už od prvej sezóny r.1966, využívaná na rekreáciu.

Východná, plytšia časť Zemplínskej Šíravy o rozlohe 622 ha (skoro 1/5 plochy nádrže) je od roku 1968 chránenou ornitologickou rezerváciou medzinárodného významu. Zistených tu bolo do 100 druhov vodného vtáctva , mnohé z nich vzácne .

Zemplínska Šírava poskytuje mimoriadne priaznivé podmienky na kúpanie, vodné športy, rybolov a pešiu turistiku. Sedem rekreačných stredísk – Biela hora, Medvedia hora, Kaluža, Kamenec, Klokočov a Paľkov spája 9km dlhá štvorprúdová cesta. Hotely, chatové osady, bungalovy, zotavovne a súkromné penzióny poskytujú širokú paletu ubytovacích a stravovacích služieb. Pre miestne dedinky sú typické vinice, rozprestierajúce sa na južných svahoch Vihorlatských vrchov. V zime vodná nádrž zamŕza, čo vytvára výborné klzisko.

Stredisko Medvedia hora je krajinársky najvábivejšie. Zasahuje do Zemplínskej Šíravy ako polostrovček sopečného pôvodu, ktorý je čiastočne zalesnený. Celková plocha je 3ha. Je tu parkovisko pre 200 áut. Stredisko cestovného ruchu Kaluža prevádzkuje autokemping s kapacitou 250 jednotiek a chatovú osadu Okál – 128 lôžok.

Jedinečným javom je chránené zosunové jazero Morské oko situované v srdci pohoria Vihorlat vo výške 618 m n.m. Nachádza sa 39 km na severovýchod od Michaloviec s rozlohou 13,84 ha a hĺbkou 25,1 m. Vznik jazera spadá do obdobia doznievania sopečnej činnosti vo Vihorlate. Mohutný zosuv z východného svahu Motrogonu a Jedlinky zahradil dolinu potoka Okna a za vzniknutou bariérou sa utvorilo jedno z najkrajších prírodných jazier na Slovensku.

Je výnimočné svojim pôvodom, polohou, fyzikálno-chemickým a biologickým režimom. Dnešná podoba jazera existuje od 80-tych rokov 19.stor., keď bol vybudovaný umelý priehradný múr. Do jazera ústi 6 stálych prameňov a niekoľko periodických. Pobrežie je veľmi členité. V jazere žijú tieto druhy rýb: pstruh potočný, pstruh dúhový, čerebľa, karas obyčajný a jalec hlavatý. Vodná hladina občas priláka i kŕdliky kačíc. Vyskytuje sa tu aj rak riečny.

Dolina je obklopená bukovými lesmi. Okrem hojnej poľovnej zveri je tu viacero chránených druhov. Jazero je súčasťou rovnomennej najväčšej (108,48 ha) tunajšej národnej prírodnej rezervácie. Hladina v priebehu roka prudko kolíše. Morské oko sa už od r. 1974 pre vodné športy nepoužíva. Prevláda tu najmä letný dynamický cestovný ruch a turistika krátkodobého charakteru. Najfrekventovanejší je náučný chodník (od r. 1983) Morské oko –Sninský kameň – Sninské rybníky v dĺžke 8 km.

Svojím komunikačným spojením nadväzuje na Zeplínsku Šíravu. Je vzdialené 11 km severovýchodne od Michaloviec. Leží v prekrásnom lesnom prostredí v zátiší Vihorlatských vrchov. Vzniklo vytvorením umelej hrádze a privedením vody z Vinianskeho potoka. Celková plocha jazera je 8 ha s priemernou hĺbkou 3 m a mimoriadne teplou vodou. Voda z horských potokov v lete láka na kúpanie a člnkovanie, v jeseni na rybolov, v zime na korčuľovanie. Nachádzajú sa tu rôzne ubytovacie a stravovacie zariadenia. Jazero sa nachádza v katastri vinohradníckej obce Vinné, od ktorej je vzdialené 2 km. Svedkami kultúrnej histórie sú nad obcou zrúcaniny Vinianského hradu (325 m n.m.) z 13.storočia.